Členské obce:

Ardanovce, Belince, Biskupová, Blesovce, Bojná, Čeladince, Čermany, Dvorany nad Nitrou, Hajná Nová Ves, Horné Chlebany, Horné Obdokovce, Horné Štitáre, Hrušovany, Chrabrany, Jacovce, Kamanová, Koniarovce, Kovarce, Krnča, Krtovce, Krušovce, Kuzmice, Lipovník, Ludanice, Lužany, Malé Ripňany, Nemečky, Nemčice, Nitrianska Blatnica, Nitrianska Streda, Norovce, Oponice, Orešany, Podhradie, Prašice, Práznovce, Preseľany, Rajčany, Solčany, Solčianky, Súľovce, Svrbice, Šalgovce, Tesáre, Topoľčany, Tovarníky, Tvrdomestice, Urmince, Veľké Dvorany, Veľké Ripňany, Velušovce, Vozokany, Závada

Náučný chodník Považský Inovec

Náučný chodník Považský Inovec, vedie územím pohoria Považský Inovec. Začína v jeho najjužnejšej časti, v katastri obce Šalgovce a vedie na sever po vodnú nádrž Nemečky a na vážskej strane po obec Ducové. Prechádza katastrami obcí Šalgovce, Ardanovce, Radošina, Nitrianska Blatnica, Vozokany, Lipovník, Hubina, Ducové, Bojná, Tesáre, Závada, Podhradie, Velušovce, Prašice a Nemečky.

Tematické zameranie: historický, kultúrny, prírodovedný, ochranársky

Typ: samoobslužný, textový, grafický, letný, zimný, lineárny

Náročnosť: stredne náročný až náročný

Dĺžka trasy: cca 60 km (vrátane obecných vetiev)

Chránené územia: NKP Rotunda sv. Juraja, CHPV jaskyňa Čertova pec, ÚEV Hradná dolina, PR Holé brehy

Poloha a popis. Považský Inovec sa nachádza na západnom Slovensku a patrí do Fatransko-tatranskej oblasti. Je 60 km dlhý s premenlivou šírkou 15 až 25 km. Pohorie je najmohutnejšie vo svojej severnej časti, susediacej so Strážovskými vrchmi, ktorej dominuje najvyšší vrch Inovec (1042). Smerom na juh pozvoľna klesá do Podunajskej nížiny, ktorá ho obklopuje. Geomorfologicky sa delí na Vysoký Inovec (Inovec 1042), Nízky Inovec (Bezovec 743), Krahulčie vrchy (Marhát 748) a Inovecké predhorie (bez výrazných vrcholov, na východ od Beckova 550 m.n.m.).

Pamiatky. Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky patrí veľkomoravský dvorec Kostolec nad obcou Ducové, rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici, veľkomoravské hradisko Valy nad Bojnou, či stredoveké pevnosti Beckov, Topoľčiansky, Tematínsky a Hlohovecký hrad prestavaný na barokové sídlo. Za zmienku stojí jaskyňa Čertova pec, v ktorej sa našlo najstaršie jaskynné osídlenie Slovenska.

Turistika a šport. V oblasti sa nachádza niekoľko desiatok kilometrov značených trás, ktoré sú väčšinou nenáročné alebo mierne náročné. Väčšina trás je priechodná aj pre horské bicykle (treba rátať s občasným prenášaním cez skalné prekážky), s peknými zjazdami. V zimnom období je pohorie vhodné na bežkovanie. Pre lyžiarov je tu stredisko Bezovec a niekoľko menších zjazdoviek s vlekom (svahy v Banke, Kalnici, Selci, pod Inovcom a na Úhrade). Pre lezcov je určené hlavne Beckovské hradné bralo, ale aj niekoľko cvičných terénov pri hrade Tematín alebo v Sokolích skalách. Možnosť hipoturistiky ponúkajú Vítkovské stajne či Ranč pod Babicou. Agroturisticky sú zaujímavé viaceré lokality, napr. vinohrady a pivnice pri Radošine, Nitrianskej Blatnici a Tesároch. Vodné nádrže na Duchonke, pri Tesároch, Nemečkách, v Striebornici, či už samotné kúpeľné mesto Piešťany ponúkajú v lete široké množstvo oddychu a zábavy.

Pekné výhľady. Marhát (748,2 m + 16,8 m rozhľadňa), Jelenie jamy (570 m), Topoľčiansky hrad, Skalka nad Záhradou (482 m), Lomec (421 m), Úhrad (685 m).

(RRA Topoľčiansko)

Rozhľadňa na Marháte

Turistická rozhľadňa na vrchu Marhát (758 m n.m.) v pohorí Považský Inovec bola vybudovaná v roku 2008. Rozhľadňa je vysoká 17 m a ponúka ďaleký rozhľad zasahujúci tri samosprávne kraje - Nitriansky, Trnavský a Bratislavský. Scenéria pohľadu je na Považský Inovec, Tribeč, Vtáčnik, Biele Karpaty, od Galanty cez Nitru, Topoľčany, Partizánske, Bánovce n/Bebravou a Nováky. Vidno z nej: Tematín, Čachtický hrad, Uhrovský hrad, Gýmeš, Oponický hrad i Devín. Najbližší Topoľčiansky hrad však nevidiet, pretože je za kopcom.