• banner01
  • banner04

Obec Jacovce
Okres Topoľčany
Kraj Nitriansky
Rozloha 1006 ha
Počet obyvateľov 1824 (k 31. 12. 2011)
Nadmorská výška 204 - 222 m.n.m.
Vodné toky Chotina, Slivnica

Obec leží uprostred Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na strednom toku potoka Chocina. Spomína sa v r. 1244 ako Ieche, z ktorej sa vyvinula obec Veľké Jacovce. Časť obce Zemianske (Stredné) Jacovce sa spomína v r. 1390 pod názvom Kysiech a časť Malé (Dolné) Jacovce ako Kiss Jacz. Neskoršie doložené názvy sú: Fewlsew Nagh Jecz, Kewzebsewkysjecz (1510), Welke Jacowicze (1773), Welké Jácowce (1808), Jác (1907), Jacovce (1920). Pôvodne to teda boli tri samostatné obce, ktoré v 19. stor. splynuli do jednej. Od r. 1283 obec patrila Matúšovi Čákovi. V 14. stor. sa Dolné (Malé) a Stredné (Zemianske) Jacovce konštituovali na tzv. kuriálne sídla, v ktorých sa nachádzali iba zemianske usadlosti. V r. 1389 daroval Žigmund Luxemburský Veľké Jacovce Sečianskovcom. Zemania v Zemianskych Jacovciach si svoje majetky podržali až do novoveku. Boli to Jacovskovci, Držkovskí, Sílešovci, od 16. stor. Dežerickovci, Borčániovci. Baronajovci, Kolečániovci. Pokadyovci a Dubnickí. Po r. 1526 sa vlastnícke vzťahy vo Veľkých Jacovciach menili v súlade so zmenami na topoľčianskom panstve. V r. 1715 mala 9 poddanských a 4 želiarske domácnosti, v r. 1753 mala 32 rodín, v r. 1787 39 domov a 334 obyvateľov. Po 2. svet. vojne bol veľkostatok Stummerovcov skonfiškovaný a rozparcelovaný. Obec bola v r. 1951 úplne elektrifikovaná. V rokoch 1976 -1990 bola súčasťou Topoľčian. Po osamostatnení nastal v obci ďalší rozvoj, pod ktorý spadá rekonštrukcia budovy obecného úradu (1994), výstavba nového kostola, rozvoj súkromného podnikania. V obci je Kostol navštívenia Panny Márie pôvodne gotický asi zo 14. stor., bol v r. 1680 a v 18. stor prestavaný. Z obce pochádzal významný národnokultúrny pracovník Ján Klempa Jacovský (1839 - 1894) a narodil sa tu Mons. Ján Sokol, arcibiskup trnavský, metropolita Slovenska (9. 10. 1933).

Prírodné podmienky:

Obec Jacovce patrí v rámci geomorfologického členenia SR do subprovincie Podunajská nížina, oblasť Podunajská pahorkatina, celok Nitrianska pahorkatina a podcelok Bojnianska pahorkatina.

Konkrétne v katastri obce sú zastúpené dve geomorfologické jednotky. Prvou je rovina rozkladajúca sa na nive potoka Chotina. Na mieste vtekania do katastra má potok nadmorskú výšku 220 m. Miesto, kde potok opúšťa kataster, je i najnižšie položeným miestom a má nadmorskú výšku 204 m. Druhou jednotkou je pahorkatina s juhozápadne a severovýchodne orientovanými svahmi.

Obec Jacovce patrí do klimatickej oblasti teplej, mierne suchej a s miernou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu je 9,5ºC, priemerné ročné zrážky dosahujú hodnotu 650 mm. Priemerná hodnota vlhkosti vzduchu sa pohybuje okolo 76%. Najteplejším mesiacom v roku je júl, kedy priemerná teplota vzduchu vystupuje na 19,8ºC. Najchladnejším mesiacom je január, keď sa teplota vzduchu pohybuje okolo -2,4ºC. Najviac zrážok padá v júni (Ø 37 mm), kedy strednú a východnú Európu ovplyvňuje výbežok tlakovej výše zo strednej Ázie. Táto tlaková výš niekedy v tomto mesiaci zapríčiňuje extrémne mrazy. Počet letných dní v oblasti je 60-80, mrazových 90-110, so snehovou pokrývkou 0-30 cm. Na území obce prevláda západné až severozápadné prúdenie vzduchu.

Obcou preteká potok Chotina a jeho pravostranný prítok Slivnica. Chotina pramení v katastrálnom území obce Zlatníky pod vrchom Panská Javorina v Považskom Inovci. Dlhodobý ročný prietok je na úrovni 0,175 m³.s‾¹. Najvyšší vodný stav potoky dosahujú koncom februára a v marci, keď sa topí sneh v Považskom Inovci. Najnižší vodný stav dosahujú v septembri, čo je zapríčinené negatívnou vlahovou bilanciou, keď je výpar v predchádzajúcom letnom období väčší ako zrážky. Dno oboch potokov je tvorené prevažne riečnym pieskom, bahnom a Chotina aj ploskými kameňmi.

V obci sa nachádzajú podzemné vody kvartérnych (štvrtohorných) sedimentov. Tieto vody sú charakteristické tým, že ich voľná hladina je v neveľkých hĺbkach pod terénom a sú využívané prevažne na lokálne zásobovanie jednotlivých domácností. Približne 70% podzemných vôd pochádza zo susedného pohoria Považský Inovec a 30% z atmosférických zrážok. Väčšina vôd v studniach v obci je dnes nevhodná na konzumáciu, pretože je značne znečistená najmä nadmerným používaním umelých hnojív. Obec Jacovce je zásobovaná pitnou vodou z takzvaného Topoľčianskeho skupinového vodovodu. Je zásobovaný zo starej pramennej oblasti obcí Podhradie - Závada – Záhrady - Tesáre na úpätí Považského Inovca. V katastri obce Jacovce sa nachádza jeden minerálny prameň, typ: vrt J-6. Vrt sa nachádza v areáli farmy HÔRKA severne od intravilánu obce Jacovce. Vrt je v blízkosti hydroglóbusu pri dvoch vrtoch na úžitkovú vodu v šachte z betónových skruží priemeru 1 m. V nej je umiestnená rúra, z ktorej vyteká voda. Voda odteká cez odpadovú rúru. Prameň sa zatiaľ nevyužíva a nebol ani predmetom výskumu.

Rozmanitosť pôdneho krytu v katastri obce nie je príliš pestrá. Ide o hnedozeme a fluvizeme. Tieto pôdne typy sa vytvorili vo svojich prirodzených podmienkach, to znamená, že hnedozeme vznikali na eolických a eolicko - deluviálnych sedimentoch (spraše a sprašové hliny) a fluvizeme na fluviálnych sedimentoch (hliny, piesky a štrky nív riek a potokov). Prevažnú časť pôdneho krytu zaraďujeme medzi hlinité druhy. Majú najpriaznivejšie vlastnosti z hľadiska poľnohospodárstva.

Kataster obce Jacovce patrí z fytogeografického hľadiska do oblasti panónskej flóry, do podoblasti západopanónskej flóry. Panónska zóna zaberá územie nížin a pahorkatín s výskytom teplomilných druhov. V podoblasti západopanónskej flóry sledované územie patrí do časti Podunajskej pahorkatiny, ktorá predstavuje veľmi úrodné územie. Vďaka tomu sa tieto plochy premenili na polia a na vlhkejších miestach na lúky. Lesy sa preto zachovali len málo. Na sprašiach, kde je spodná voda hlboko, sa zachovali ochudobnené typy javorovo - dubového lesa. Rastlinstvo v oblasti panónskej flóry závisí hlavne od nadmorskej výšky. Najzachovalejšou vegetáciou v katastri obce Jacovce biotop vŕbovo – topoľového lužného lesa (Salicion albae), ktorý sa nachádza na brehoch potoka Chotina a vytvára súvislý pás stromovej vegetácie. Ide o zvyšok prirodzeného biotopu, ktorý v minulosti zaberal rozsiahlejšie plochy. Z lesných biotopov sa tu v lesíku Hôrka zachoval fragment biotopu dubovo – hrabového lesa (Querco robori – Carpinenion betuli).

Meniny má: Gabriel
Zajtra: Marián

Adobe PDF

Ak sa Vám nedajú prehliadať niektoré dokumenty, pravdepodobne nemáte nainštalovaný Adobe Acrobat Reader. Stiahnuť si ho môžete tu: